Introduction en français
Programaedje : |
Rezultats - Résultats - Results
aplonkîaplonkî (v.s.c.) fondre, tomber ou plonger sur la personne qui parle: il ariva sor mi roed-a-bale, come aplonke li tonireWaitîz a: plonkî. Trové dins: aplonkî [E1,R9]; aplôkî [E34] displonkîdisplonkî (v.c.)• 1. détacher ce qui est scellé en plomb. • 2. desceller (des gonds). --- ene griye foû des pires di taeye. Trové dins: duplonkî [E21]; diplonkî [E1]; duplôkî [E34] eplonkîeplonkî (v.c.) Plomber. fixer au moyen de plomb: --- on fiêr èn one pîre.Trové dins: èplôkî [E34] plondjeu, plondjeuseplondjeu, -euse (o.f.n.) plongeur (-euse). on bon ---, ene djoleye ---euse.Waitîz a: plondjî. Trové dins: plondjeû [O4] / plondjeûse [O4] plondjîplondjî (v.)• 1. plonger (dans l'eau). po ---, i fåt bén saveur naedjî. • 2. se précipiter. cwand il a veu l' toubak, il a plondjî dsu. Waitîz a: plondjeu, plondjon. Trové dins: plondjî [O4] plondjonplondjon (o.n.) plongeon. fé on --- dins l' canå.» fé l' ---: être en déconfiture. » fé l' grand ---: passer de vie à trépas. Waitîz a: plondjî. Trové dins: plondjon [O4] plonkplonk (o.n.)• 1. plomb (métal et élément chimique, Pb). fonde do ---; on lingot d' ---; on mete do --- po-z apezanti l' fletche. » aveur do --- e cou: être peu agile. » cou-d'-plonk; ou: cou d' plonk: personne lourde, difficile à mouvoir. » tossu lesse ki; ou: subtil come on tchén d' ---: peu agile » carabene ås ---s: carabine à plomb. » mene di ---: plombagine. dinltins, on briyive del mene di --- so les pots di stouve. » schome di plonk: laitier (matière vitrifiée qui surnage à la surface du plomb fondu). (rl a: laitin). » schoumer l' plonk: despumer (écumer) le plomb • 2. plombagine. do --- d' Espagne. (rl a: pire di croyon). Waitîz a: plonkî (no), ploncreye, plonkî (viebe); aplonkî, eplonkî, displonkî, plomb. Trové dins: plonk [E203,R7]; plonk' [E170]; blon [E1]; plon [C106]; plomb [C106] plonkeu, plonkeuseplonkeu, -euseI. plonkeu, -euse (o.f.n.) • 1. plongeur (-euse), personne qui plonge. • 2. plombeur (-euse), celui, celle qui plombe. II. plonkeu (o.n.) • 1. grèbe (oiseau de la famille des Podicipedidae). • 2. cingle plongeur (Cinclus cinclus). Waitîz a: plonkî. Trové dins: plonkeu [C8]; plonkeû [E170,G208] plonkîplonkîI. (v.c.) • 1. sonder (un puits avec un plomb). (rl a: ploumer). • 2. plomber, appliquer du plomb. II. (v.s.c.) plonger. Parintêye: ploncaedje, ploncreye, plonkeu; plonk; aplonkî, eplonkî, displonkî, riplonkî. Trové dins: plonkî [E34]; plonker [R13]; plonkè [C8] plonkî, ploncresseplonkî, ploncresse (o.f.n.) plombier, plombière. (rl a: zénkeu).Waitîz a: plonk, ploncreye. Trové dins: plonkî [E170]; plombî [C106,S36]; plombié [S0] riplonkî u erplonkî / rplonkîr(i)plonkî (v.s.c.) plonger de nouveau. il a rplonkî et s' a neyî, il a plongé une seconde fois et s'est noyé.Waitîz a: plonkî. Trové dins: riplonkî [R12]; riplonkè [C8]; erplonkî [R12]; èrplondjî [O4] / rplonkî [R12]; r'plonkè [C8]; rplondjî [O4] |